Bol to začarovaný kruh: Obéznemu Róbertovi operácia žalúdka zmenila život

Už ako tridsiatnik mal kilogramy navyše a výraznú nadváhu. Róbert Kormaňák počas života absolvoval tri operácie žalúdka. Úspešným bol až tretí bariatrický zákrok, vďaka ktorému sa ručička na váhe dostala na 118 kilogramov. Dnes žije oveľa zdravšie, navyše sa mu zapáčilo rýchlokorčuľovanie. Svoj nový život v novom tele si nevie vynachváliť.

Hranolky a kebab

Róbert Kormaňák po celý svoj život miloval jedlo, no predovšetkým rýchle občerstvenie. Kedysi nedokázal prejsť okolo stánkov s nezdravými lákadlami bez toho, aby si niečo nedoprial. Jedával predovšetkým hotdogy, hamburgery, hranolky, či kebab.

„Dostal som sa až na hmotnosť takmer 170 kilogramov. Jedával som normálne tri jedlá denne. Raňajkoval som, mal som obed a normálnu večeru. Medzi týmito jedlami som sa však neovládal a doprial som si všelijaké „fastfoody“. Jediný pohyb, ktorý som prekvapivo zvládal bol squash. Šport som mal však kvôli nadváhe obmedzený,“ tvrdí muž, ktorý postupne absolvoval až tri operácie žalúdka. Prvou bola bandáž žalúdka, po nej však nepočúval rady lekárov a rýchlo začal opäť priberať.

Úspešný nebol ani druhý pokus, história sa opakovala. Tretiu operáciu žalúdka absolvoval v roku 2015. Pred ňou mal rizikovú hmotnosť 168 kilogramov. Vďaka odobratiu časti žalúdka zhodil neuveriteľných 50 kilogramov. Dnes je so svojimi 118 kilogramami spokojný.

Operácia zmenila nielen jeho stravovacie návyky, ale aj spôsob života. Začal oveľa viac a poctivejšie športovať a starať sa o svoje zdravie. Dokonca sa snaží podporovať a povzbudzovať aj ostatných ľudí vo svojom okolí. Róbert Kormaňák totiž pred časom podľahol čaru nordic walkingu, ale aj rýchlokorčuľovaniu, ktoré nielen praktizuje, ale aj trénuje.

Zbohom knedle       

„Vyskúšal som všetky diéty. Nie som typ človeka, ktorému by diéta vyhovovala. Keď idete chudnúť, musíte dodržiavať viacero pravidiel. Strava je však až na štvrtom mieste. Najdôležitejší je spánok. Ak si ho na začiatku správne nastavíme, až následne môžeme riešiť prácu a voľný čas. A až v ďalšom kroku prichádza na rad strava a cvičenie. Ak človek plánuje chudnúť, najprv by mal začať pozorovať, ako dlho a kedy spí. Diéty si môžu dovoliť len ľudia, ktorý majú svoj život pod kontrolou a vedia si zorganizovať svoj voľný a pracovný čas,“ zamýšľa sa bývalý pacient.

Päťdesiatročný Róbert opisuje výsledky zdravotného merania, ktoré ukázali jeho srdce a ostatné orgány opotrebované ako u šesťdesiatnika. Srdce bolo aj v pokoji veľmi namáhané, utrápené, topilo sa v tuku. Vážil vtedy takmer 170 kilogramov. Operácia spred troch rokov mu zmenila život od základov. „Mám výborný tep a tlak, aj ostatné zdravotné parametre. Dokonca nemám diagnostikovaný ani diabetes, či hypertenziu, ako to u pacientov s nadváhou býva zvykom. Bariatrickou operáciou sme týmto chorobám chceli predísť a zatiaľ sa nám to aj podarilo,“ vraví Róbert s úľavou.

Dnes je rád, že žije v menšom tele, ktoré mu umožňuje viac pohybu a aktívnejší život. Sedavú prácu si konzultant v oblasti IT kompenzuje pohybom. Príjem potravy však sprevádzajú prísne pravidlá. Jesť môže len málo a často. Operovaný žalúdok mu dáva okamžité signály, kedy má dosť. Mal by oddeľovať príjem tuhej a tekutej stravy, to znamená, že ak sa chce napiť, musí to spraviť s časovým odstupom aspoň 20 minút. Občas sa objaví aj reflux, ak to s jedlom preženie. „Keď si dám na obed bryndzové halušky alebo cestoviny, tak dokážem zjesť len dve lyžice. Medzi jedlami musím mať pauzy. Snažím sa stravovať lepšie ako kedysi. Knedle si musím odpustiť úplne,“ približuje svoj režim.

Inak to už nešlo

„Operácia bola u pána Kormaňáka nutnosťou. Vychádzali sme z hmotnosti viac ako 160 kilogramov. Tam už neprichádzalo do úvahy iné riešenie,“ vysvetľuje MUDr. Igor Keher, primár Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave. Špecialista považuje bariatrickú operáciu za jediné efektívne východisko pre ľudí s výraznou nadváhou v súvislosti s chorobami, ktoré so sebou prináša obezita. Farmakoterapia a diéty celkový problém neriešia, sú len dočasnou pomocou.

„Ak po operácií pacienti dodržiavajú všetky naše pokyny, tak sa im prakticky zmení život. Následne vedia fungovať ako normálni ľudia a nikdy sa naspäť k obezite nemusia prepracovať. Podstatné pre nás je, aby mal pacient ambíciu a chuť zmeniť svoj život. Na začiatku mu preto odporúčame diétu, aby sme videli jeho snahu a chuť niečo zmeniť. Pohovor s pacientmi ide cez viacero odborníkov, dôležitý je aj pohľad psychológa,“ dopĺňa lekár.

Komplexnú liečbu morbídnej obezity hradí na Slovensku len Všeobecná zdravotná poisťovňa. Riaditeľka zdravotného a revízneho odboru VšZP MUDr. Beata Havelková s chirurgom súhlasí: „Pri tomto type liečby je dôležitý nielen samotný operačný zákrok. Ak chceme pacientovi reálne pomôcť, treba jeho liečbu vnímať komplexne. Jej súčasťou je aj starostlivosť o pacienta ešte pred operáciou. Treba ho pripraviť na zásadnú zmenu životného štýlu, na to, že bude musieť dodržiavať diétne opatrenia a zaradiť do svojho života viac pohybových aktivít. Preto sme zazmluvnili a hradíme aj túto predoperačnú starostlivosť, ktorú odborne zabezpečuje psychológ.“

Menej hladní

Sleeve gastrektomia je jedným z asi 40 typov metabolicko - bariatrických operácií pri diagnóze morbídnej obezity. Vo svete aj na pracovisku v Trnave je to momentálne najčastejšie vykonávaná bariatrická operácia, pri ktorej odoberajú pacientovi časť žalúdka. Ostane mu len 80 až 100 ml rezervoár. „Pri komplikovanejších prípadoch postupujeme ku kombinovaným zákrokom, kde im okrem časti žalúdka urobíme aj obchádzku na tenkom čreve. Cieľom týchto kombinovaných zákrokov je výrazné zníženie vstrebávania tukov a cukrov,“ opisuje zákrok odborník.

Samotná operácia trvá hodinu až hodinu a pol, aj s uspatím a prebudením pacienta. Realizuje sa laparoskopicky. Štyri dni po operácií môže ísť pacient do domáceho liečenia. O dva až tri týždne môže ísť do práce, pokiaľ nepracuje manuálne. Tí, čo pracujú manuálne, by mali doma po vybratí stehov ostať dlhšie.

Po operácií nastávajú tri fázy. Prvá fáza trvá približne tri až štyri týždne, v tom čase sú pacienti len na tekutej strave. Po šiestich až ôsmich týždňoch prechádzajú na kašovitú stravu. Postupne prejdú na stravovanie päťkrát denne a prijímajú už normálne tuhú potravu.

Po operácií dochádza aj ku hormonálnym zmenám. Hladina tzv. hormónu hladu, ghrelínu, klesne o 70 %. Pacienti nemajú nutkavý pocit hladu, k sýtosti im stačia menšie porcie jedál. Operácia priaznivo ovplyvní zdravie pacienta. „Keď operujeme diabetikov, tak väčšina týchto pacientov do pol roka sami buď zredukujú dávky inzulínu, alebo sú úplne bez inzulínu. Stačí im len diéta.“

Optimálne chudnutie je podľa lekára také, kedy pacient zhodí do roka päťdesiat percent svojej nadváhy. Ak teda má niekto 100 kg nadváhy, do roka by mal schudnúť 50 kilogramov. Pokiaľ pacienti dodržiavajú režim odporúčaný lekármi, do dvoch rokov by sa mali dopracovať k svojej optimálnej hmotnosti.

„Pred operáciou sa s pacientmi rozprávame o tom, aké typy jedál preferujú. Po operácií rozhodne neodporúčame konzumáciu sladkých sýtených nápojov. Tie sú doslova tichým zabijakom. Mal som skúsenosť s pacientom, ktorý bol schopný zjesť dve veľké čokolády a zapiť to dvomi litrami koly. Podobne, ako pri ostatných diétach, sú tabu aj vyprážané, či mastné jedlá. Odporúčame skôr hydinu, konzumáciu rýb a veľa ovocia a zeleniny. Po operácií je teda najvhodnejšia ľahko stráviteľná potrava. Takisto vo veľkej miere odporúčame pohyb. Ideálne športy sú bicyklovanie a plávanie. Redukcia hmotnosti je potom rýchlejšia a výraznejšia. Pacienti musia byť doživotne u nás sledovaní. VšZP s nami v plnej miere spolupracuje a liečbu prepláca,“ dodáva MUDr. Keher.

Pomáha aj dcére

„Pred pár rokmi som mal dve až tri práce, navyše som mal sedavé zamestnanie. Boli časy, kedy som počas celého roka ani raz nesadol na bicykel. Potom si uvedomíte naplno svoju obezitu. Nemohol som ísť ani do fitka, lebo by som sa na polovicu strojov nezmestil,“ vraví Róbert. Z vlaku menom obezita sa dá však podľa neho vždy vystúpiť.

Nadváhou trpí aj Róbertova dcérka. Zlepšenie dcérinho života bolo pre Róberta silnou motiváciou niečo so sebou robiť. Až takou, že začal deti v Trnave trénovať rýchlokorčuľovanie. 

„Zrazu som sa začal venovať aktivitám, ktoré som predtým nepoznal. Dcére rýchlokorčuľovanie takisto veľmi pomohlo. Je to zdravšie ako beh. Nárazy na kĺby a ostatné tkanivá sú pri korčuľovaní preukázateľne až o 30 percent menšie ako pri behaní. Ako aeróbna aktivita sú korčule rozhodne lepšou voľbou, ale aj dynamickejšou a zábavnejšou. Tento šport mi umožnil spoznať nových ľudí a miesta,“ vraví Róbert, ktorý už pozná takmer všetky cyklochodníky na Slovensku. V dobrom počasí si dopraje aj šesť až desaťkilometrovú jazdu.

„Pri športe sa vylučujú endorfíny, hormóny šťastia, a potom mám zo seba dobrý pocit,“ smeje sa. Opäť začal hrávať squash, nepohrdne ani bicyklom. Rád by sa ešte dostal k plávaniu. „Mojou vášňou sa stal aj nordic walking. Nerobím tento šport síce často, ale mám z neho veľkú radosť,“ vraví Róbert Kormaňák.

Žije lepšie

Pri jedle sa už viac ovláda, hoci občas stále dokáže zhrešiť. „Chrumky dokážem skonzumovať aj celé. Hocikedy si dám čokoládu alebo orechovú tyčinku s medom. Ak od detstva milujete jedlo a potom si ho musíte odopierať, je to pomerne náročné. Výhodou tejto operácie je, že vám žalúdok veľmi rýchlo a radikálne oznámi, kedy už máte dosť.“

Trnavčan priznáva, že problém obezity je podobný tým, ktoré majú fajčiari, či alkoholici. Prejedanie sa je závislosť ako každá iná a boj s ňou začarovaný kruh.

„Na Slovensku sme už predsa od detstva vedení k tomu, aby sme celý svoj obed alebo večeru vždy pekne dojedli. Obezita je závislosť. Ľudia si ňou zrejme niečo kompenzujú. A keď sa prejedia, tak potom pociťujú určitý druh ľútosti, ktorý nevedia racionálne odôvodniť. Chýba im často pocit sebalásky. Ten skutočný ale príde až vtedy, ak sa im podarí schudnúť.“

Róbert Kormaňák dnes vedie kvalitnejší život. Okrem možnosti športovania sa aj vo svojej profesii zúčastňuje v podstatne vyššej miere odborných spoločenských podujatí a verejne prednáša. „Žijem určite lepšie. Mám nastavený oveľa zdravší režim. Chodievam spávať obvykle okolo desiatej večer a vstávam skoro ráno o piatej hodine. Jedávam viac s rozumom a oveľa viac sa hýbem. Ide o silnú sebadisciplínu, ktorej zmenšený žalúdok veľmi pomáha,“ uzatvára Róbert Kormaňák svoj príbeh, ktorý skončil šťastne.