Je to krok k poskytovaniu kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti a šanca pre ľudí s týmito ochoreniami dostať sa k inovatívnym liekom ešte v štádiu ich klinického testovania. O jej benefitoch pre pacientov, vedu a zdravotníctvo sme sa rozprávali so Zuzanou Dankovou, riaditeľkou národnej biobanky v Martine.

Čo to tá biobanka vlastne je?

Biobanku si môžeme predstaviť ako depozitár, archív, kolekciu, ktorá systematicky, jednotne a podľa medzinárodných kritérií a noriem odoberie, spracúva a uchováva biologické vzorky. Nie sú to teda žiadne zlaté tehličky, ale to bohatstvo tvoria biologické vzorky. Biobanka zvyšuje kvalitu vzorky tým, že ide o uniformovaný zber, eliminujú sa tým faktory, ktoré vznikajú v predanalytickej fáze, faktory chybovosti, nižšej kvality, hľadanie skorých markerov, ochorenia, precízna molekulová a genetická diagnostika a signatúra sú presnejšie a výsledky sú aj hodnovernejšie a kvalitnejšie.

Vy ste to povedali dosť odborne, poďme to zjednodušiť. Čo je funkciou biobanky, čo sa s týmto materiálom, ktorý sa uskladňuje, robí a aký je z toho úžitok?

Biobanka je základný pilier kvalitného biomedicínskeho výskumu. Hlavný princíp biobankovania je precízna starostlivosť o vzorku tak, aby bola kvalitná, aby sme si boli istí, že na ďalší biomedicínsky klinický výskum poskytujeme tú najväčšiu kvalitu, akú môžeme získať. Kvalitná vzorka je taká, ktorú presne vieme charakterizovať. Doteraz sa biobankujú výskumné inštitúcie, vedecké inštitúcie, každá jedna má svoju biobanku. Majú depozitár vzoriek, ktoré si pre účely nejakého výskumného projektu zbierajú.

V ostatných európskych krajinách je biobanka už štandard. Nie je to niečo výnimočné a nové s čím prišlo Slovensko, prvé biobanky v Európe vznikali na začiatku tohto tisícročia.

Typ alebo spôsob odberu, transportu a uchovávania nie je jednotný. Ani naprieč Slovenskom, ani v Európe. Keď sa chcú vzorky z rôznych inštitúcií porovnávať alebo spojiť, je veľmi potrebné, aby každá mala svoj životný cyklus rovnaký – odobratá rovnakým spôsobom do tej istej odberovej skúmavky, transportovaná za rovnakých podmienok. Všetko toto biobankovníctvo monitoruje. Vzorka musí byť jednotne a štandardizovane spracovávaná a uchovávaná. Ide o to, že ak nám do tejto preanalytickej fázy vstupuje veľmi veľa faktorov, potom je tam obrovská variabilita a my nevieme povedať, či ten marker, ktorý sme našli, alebo nenašli, je ovplyvnený práve tým, že možno vzorka stála o päť minút dlhšie na stole pri izbovej teplote, poprípade tam boli iné, fyzikálne faktorky, ktoré ovplyvnili kvalitu vzoriek.

Hľadanie skorých markerov ochorenia je najcitlivejšie. Môže sa stať, že časom počas státia vzorky, degraduje molekula, ktorú hľadáme. Neznamená to, že tam nie je prítomná, len nám sa ju možno nepodarilo zachytiť pre takéto faktory, a to potom ovplyvní celý výskum.

Čím bude výnimočná a jedinečná Národná biobanka Slovenska?

Národná biobanka, a teda to čo staviame v Martine, je verejná výskumná infraštruktúra, má to byť národná, koordinačná platforma, ktorá má zastrešovať všetky ostatné lokálne biobanky. Má ukazovať trend, ako pracovať so vzorkami, ako procesovať a zvládnuť všetky kroky, ktoré sú do biobankovania zapojené. Hlavnou úlohou tejto Národnej biobanky je zharmonizovanie procesov, zabezpečenie vysokej kvality vzoriek, transparentnosti, dostupnosti nielen k biologickým vzorkám, ale aj k prislúchajúcim dátam, klinickým údajom tejto vzorky.

Biobanka má spájať aj aktivity lekárskej vedeckej komunity, biomedicínskeho výskumu, podporovať externé partnerstvá a, samozrejme, prepájať aj transfer technológií, biotechnologické inovácie. Tieto všetky oblasti biobanka ako taká ovplyvňuje.

Prečo je dôležité, aby slovenské zdravotníctvo, Slovensko ako také, malo svoju Národnú biobanku?

V ostatných európskych krajinách je toto už štandard. Nie je to niečo výnimočné a nové s čím prišlo Slovensko, prvé biobanky v Európe vznikali na začiatku tohto tisícročia. Prinášajú benefit nielen pacientovi, zdravotníctvu, ale aj ekonomike tej krajiny, lebo je to potenciál, ktorý je zaujímavý pre investorov, farmaceutické firmy, biotechnologický priemysel. Je to jedna z modernejších vecí, ale na druhej strane úplne esenciálnych.

Má takýto potenciál aj naša Národná biobanka z toho ekonomického hľadiska? Pritiahne to nejaké farmaceutické firmy na Slovensko?

Určite áno. V podstate využívanie biobankovania a uchovávania vzoriek systémom a spôsobom, ktorý je daný pre biobanku podľa izonormy, je akýmsi štandardom aj známkou kvality pre okolité krajiny. Ak sa chceme zapájať do významných európskych výskumných projektov, klinických štúdií, tak niektoré už majú zapojenie biobanky do celého procesu alebo uchovávanie vzoriek v biobanke ako nevyhnutný predpoklad.

V našej biobanke sa prednostne zameriavame na archiváciu krvi, plazmy, RNA, DNA tkanivových bločkov a mikroskopických sklíčok.

Takže biobanka môže mať význam z ekonomického hľadiska, z hľadiska výskumu a aký benefit to bude mať pre pacienta?

Všetky aktivity sú smerované na pacienta, takže benefit pre neho je úplne zrejmý, a to predovšetkým v zmysle personalizovanej a precíznej medicíny. Možno by sme nemali očakávať prínosy pre daného darcu, lebo vieme, že aj výskumné procesy a rôzne inovácie trvajú niekoľko rokov. Hovorí sa, že najväčší prínos pocíti ďalšia, nasledujúca generácia. Učí nás to nielen myslieť na seba, ale na kolektív, ako sa budú mať naše ďalšie generácie, aby sme vedeli aplikovať do praxe všetky poznatky, ktoré my v rámci biomedicínskeho výskumu, analýz, klinických skúšaní v podstate vieme potom preniesť do klinickej praxe.

Čo to teda prinesie budúcim generáciám, aké výhody?

Biobanka ako taká akceleruje nárast poznatkov. To je úplný základ, aby sme pochopili ochorenie, biológiu, patofyziológiu a aby sme poznali aj možnosti liečby. Tým, že na Slovensku je veľmi vysoká mortalita na nádorové ochorenia, preto sa naša biobanka zameriava práve na toto, aby sme ten benefit priniesli čo najväčšiemu počtu obyvateľov Slovenska. Je to predovšetkým o tom, že budeme lepšie poznať celú patofyziológiu ochorenia, budeme poznať aj nové možnosti liečby, nielen personalizovanej a skorej diagnostiky, ale aj úplne na mieru ušitej terapie pre daného pacienta. To je obrovský prínos. Možno nie pre darcu, ktorý odovzdal vzorku, ale pre všetkých ostatných, ktorí následne môžu z tohto profitovať.

Aký biologický materiál sa bude v biobanke uskladňovať?

V našej biobanke sa prednostne zameriavame na archiváciu krvi, plazmy, RNA, DNA tkanivových bločkov a mikroskopických sklíčok a máme aj jednu sekciu, vyčlenenú na bunkové línie. Čo sa týka diagnóz, sú to spomínané nádorové a zriedkavé, raritné ochorenia. Sme otvorení aj iným diagnózam, iným telesným tekutinám, nakoľko naše kapacitné možnosti sú okolo 3,5 milióna 600 mikrolitrových skúmaviek na mínus 80 °C. Budeme mať aj mínus 196 chladené technológie tekutým dusíkom, tam máme kapacitu okolo 123 000 pozícií, k tomu máme veľký depozit na FFPE bločky a mikroskopické sklíčka.

Hovorí sa, že najlepšia biobanka je tá, ktorá má nula vzoriek, tak my akoby sme boli preddimenzovaní, ale je to o tom, že to čo my nazbierame, nie je ani tak potenciál uchovávať to naveky a čím dlhšie, ale ak príde nejaká skvelá myšlienka a nový poznatok, technológia, kedy sa môže začať nový výskum, my hneď v tom momente máme kvalitné vzorky, charakterizované vzorky s dátami a my ich v tom momente vieme uvoľniť na výskum.

Ak aj zbierame to, čo je potrebné, je to výborné, lebo slúžime na tie potreby, na ktoré je biobanka zriadená. Druhá vec je, že v niektorých prípadoch sa uchovávajú do budúcna, ale to sú už skôr biobanky pre nejaké semiačka, aby sa naozaj po niekoľko desiatkach rokoch vedelo prísť k tomu, čo medzitým môže vyhynúť. Toto ale nie je prípad tejto biobanky pre biologické vzorky.

Najväčší prínos pocíti ďalšia, nasledujúca generácia. Učí nás to nielen myslieť na seba, ale na kolektív, ako sa budú mať naše ďalšie generácie.

Vy už dnes viete povedať, na čom sa bude v tejto našej Národnej biobanke pracovať?

Naša biobanka v Martine bude v rámci vedecko-výskumnej časti Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Jesseniova lekárska fakulta má zároveň aj biomedicínske centrum, čiže v kombinácii s týmto výskumným centrom a s Univerzitnou nemocnicou Martin s potenciálom novej nemocnice, je toto excelentná infraštruktúra na biomedicínsky výskum. To aký výskum bude, vieme predikovať, vieme, akými smermi chceme ísť, ale väčšinou to bude projektovo viazané. Biobanka aj celý princíp biobankovania je poskytovať kvalitné vzorky na biomedicínsky výskum.

Keď príde požiadavka, môže prísť z výskumnej inštitúcie alebo z farmaceutickej firmy, tak internými predpismi zasadne komisia, ktorá schváli alebo neschváli uvoľnenie tejto vzorky na daný výskumný účel. Je k tomu potrebné predložiť aj etický súhlas a spĺňať nejaké náležité normy. My tú vzorku darujeme na ďalšie analýzy.

V biobanke budú vzorky zo Slovenska, ale v rámci výskumu ich budeme môcť porovnávať aj so zahraničnými, a to nám vraj umožní opäť sa posunúť o významný medicínsky krok vpred a ušiť liečbu pre konkrétneho pacienta. Je to tak?

Áno, určite. Všetky aktivity smerujú k personalizovanej diagnostike a terapii. Súčasné technológie vo vede a výskume už presahujú svoju oblasť odbornosti a je nevyhnutná interdisciplinárna interakcia, ale aj spolupráca s okolitými krajinami. To sa týka aj počtu vzoriek, kedy je potrebné mať dostatočne veľkú kohortu na to, aby daná štúdia mala kvalitu a priniesla relevantné výsledky. Spojenie so zahraničím je neskutočne dôležité aj v kontexte raritných, zriedkavých ochorení. Musím poznamenať, že mnohé zahraničné inštitúcie si už ale vyberajú svojich partnerov do jednotlivých výskumných aktivít alebo aj klinických štúdií.

Práve odber vzoriek, ich uchovávanie podľa princípov biobankovania je akousi známkou kvality. Toto nám umožní posunúť sa, zaradiť sa na mapu významných infraštruktúr Európy a zaradiť sa medzi najlepšie vedecké a klinické tímy. Tu by som rada zdôraznila, že mnohé jednotlivé národné centrá alebo ambulancie, nemocnice, kliniky, budú mať aj svoje vlastné biobanky, kde si budú uchovávať svoje vzorky.

Naša biobanka v Martine má plniť strešnú funkciu, a potom komunikovať a prinášať to všetko na európsku úroveň. V rámci projektu, ktorý teraz implementujeme, sa má Slovenská republika stať aj členom BPMRI. Je to najväčšia výskumná infraštruktúra v Európe, kde je veľmi veľa členov aj mnohé okolité krajiny a Slovensko nám tam ešte chýba. Na tomto tiež pracujeme, aby sme boli rozpoznávaní, aby sme boli vidieť na tej mape, a aby nás mohli oslovovať zahraniční partneri pre spoluprácu. My potom smerom nadol do týchto jednotlivých lokálnych centier, lokálnych biobánk, budeme všetky tieto poznatky predávať, zjednocovať to a nastavovať procesy.

Národná biobanka zvýši kredit aj celkového zdravotníctva a výskumu ako takého. Ako sa budú získavať tieto vzorky?

Pacient o tom musí byť upovedomený, celé sa to nazýva aj životný cyklus vzorky, kde úplne na prvom mieste je stretnutie pacienta s daným lekárom. Keď prichádza pacient k špecialistovi s nejakým ochorením a žiada o diagnostiku, tak lekár informuje pacienta o biobankovom výskume, vysvetlí mu podrobnosti, poučí ho o všetkých potrebných náležitostiach, a ak pacient súhlasí a podpíše informovaný súhlas, tak mu môže byť následne odobratá vzorka. Väčšinou sa odber uskutoční počas rutinného, štandardného zákroku, ak je to napr. odber krvi, pridá sa jedna skúmavka naviac, nie je to teda invazívne ani bolestivé pre pacienta.

Ak hovoríme o tkanive, tam ide štandardne počas operačného zákroku k vybratiu tkaniva, ktoré ide na patológiu, kde dochádza k jeho diagnostike. Iba v prípade nadbytku vzorky aj pre vedecké účely môže patológ túto vzorku sprocesovať tak, aby bola poslaná aj do biobanky.

Biobanka aj celý princíp biobankovania je poskytovať kvalitné vzorky na biomedicínsky výskum.

Z čoho je financovaný takýto projekt?

Celý tento projekt, ktorý sme tu spomínali, sa realizuje v rámci operačného programu integrovaná infraštruktúra, sú to zdroje z Európskej únie. Oficiálny názov je Vybudovanie systémovej verejnej infraštruktúry pre biobankovanie. Je to jeden krásny projekt, do ktorého je zapojených viacero faktorov. Hlavným prijímateľom a realizátorom projektu je Univerzita Komenského v Bratislave so svojou fakultou Jesseniova lekárska fakulta v Martine.

Okrem toho máme v projekte ešte aj lekársku fakultu v Bratislave, naším partnerom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, tak isto Národný onkologický ústav, Národný ústav reumatických chorôb a máme zastúpenú aj Slovenskú akadémiu vied v rámci ich biomedicínskeho centra a centra CSPV, aby sme spolu pokryli všetky dôležité oblasti, ktorých sa biobanka dotýka. Ešte by som rada spomenula aj ďalšieho partnera, tým je Univerzita v Žiline, s ktorou realizujeme komplementárny projekt zameraný na digibiobanku, a teda úložisko veľkých digitálnych dát, ktoré v súčasnosti medicína už produkuje a ešte aj viac bude.

Kedy bude tento projekt stáť v Martine?

V tomto čase prebieha stavba budovy, ktorá má byť dokončená v prvej polovici nasledujúceho roka, potom budú prebiehať všetky technologické inštalácie, prepojenia jednotlivých systémov aj s informačným systémom tak, aby sme vedeli automaticky vyhľadávať, kde sú aké vzorky. Dúfame, že do konca budúceho roka (2024) by to mohla byť taká jednotka, ktorá by už mohla naozaj operovať a plniť svoju funkciu.