Tento rozhovor vzniká v októbri, ktorý je medzinárodným mesiacom zvyšovania povedomia o rakovine prsníka a dôležitosti prevencie, ktorú mnohé ženy stále podceňujú. Na Slovensku je rakovina prsníka ročne diagnostikovaná približne 3 000 ženám, z toho až v 30 % ide o pokročilé metastatické štádium a tieto prípady mávajú práve v dôsledku neskorej diagnostiky fatálny koniec.
Nevšedný narodeninový „darček“
Erike Mokrý diagnostikovali rakovinu v máji 2017 na jej 28 narodeniny. Sama hovorí, že s odstupom času vníma, že toto ochorenie bolo pre ňu naozaj darčekom. Vďaka nemu mala možnosť pochopiť jej doterajší život, ktorý bol plný práce. „Môj život pred rakovinou bol iný v tom, že som veľa dávala na iných ľudí. Veľmi veľa som pracovala, zabúdala som na seba, na oddych a spávala som 3-4 hodiny denne. Každý sme však nahraditeľný a pokiaľ nebudeme myslieť na seba, tak to môže mať fatálne následky.“
Prvými príznakmi rakoviny bola u nej bolesť prsníka a opuch. Erika mala hrčky v prsníku už dávnejšie a pravidelne chodila na preventívne prehliadky. Jej nález sa však zmenil na rakovinu. Erika však vysvetľuje, že toto je zriedkavejšia situácia a takýto scenár sa objavuje u malého percenta žien.
Neklaďte si zbytočné otázky
V deň keď sa dozvedela svoju diagnózu sa začal kolotoč vyšetrení a behaní po lekároch: „Bol to obrovský a rýchly kolotoč. Išla som na sonografiu, kde mi bola vykonaná aj biopsia a mamografia. Týždeň na to som dostala výsledky, kde mi lekárka povedala, že sa jedná o rakovinu – triple-negatívny tumor a majú podozrenie na metastázy v podpazuší. Toto prebehlo ráno a v priebehu jedného dňa sa spustil kolotoč rôznych doplnkových diagnostických vyšetrení a magnetická rezonancia. Nemala som čas rozmýšľať nad tým, čo sa deje. Moja lekárka mi povedala vetu: neklaďte si zbytočné otázky, netreba bojovať a toho som sa od prvého dňa držala.“
Erika priznáva, že aj ju dobehol smútok a neskôr si začala uvedomovať, čo sa deje. Lekárkina veta ju však stále držala nad vodou. „V rámci liečby je to ako na horskej dráhe, kedy človek nerozumie, nechce ísť ďalej alebo už nevládze. Bolo to aj u mňa, netreba sa za to hanbiť, je to úplne normálne. Dopredu ma hnala túžba sa vyliečiť.“
Erika s partnerom zo začiatku túto diagnózu tajili a rodine ju oznámili až po 3 týždňoch. Erika vysvetľuje: „Tajili sme to z dôvodu, že sme si potrebovali byť istí, čo ma čaká a mať na to presné odpovede. Následne sme to prostredníctvom skype-u oznámili našim rodičom a cez telefón príbuzným. Výhoda bola tá, že sme tieto informácie nemuseli oznamovať postupne, ale mali sme kompletné informácie. Čiže ani rodina nemala čas klásť otázky.“
Ženskosť nie je o prsiach
Erikinou obrovskou oporou bol jej partner (už manžel), ktorý pri nej stál a dodával odvahu a energiu od úplného začiatku. Po diagnostikovaní rakoviny prsníka ju čakala operácia a po nej 15 chemoterapií a 25 ožiarov.
„Liečba trvala 7 mesiacov, ktoré neboli jednoduché. Boli plné sebapoznania, rešpektu a úcty nielen k sebe, ale aj k iným ľuďom.“ hovorí Erika.
V októbri 2017 jej lekári odstránili prsník, čo je pre väčšinu žien nepredstaviteľná rana. Erika tvrdí, že pre ňu to nebolo dôležité.
„Povedala som lekárovi, že ak aj zoberie druhý prsník, je mi to jedno. Jediné, čo chcem, je byť zdravá. Ten pocit, keď som o prsník prišla bolo zvláštny. Zobudila som sa po operácii a na hrudi som mala takú veľkú lepku. Celé mi to doplo až doma, keď som sa na seba pozrela do zrkadla a uvedomila si, že je to inak, ako to bolo. A vtedy prišla veľká kríza, ktorú som zvládla vďaka môjmu mužovi, ktorý mi nikdy nedovolil pochybovať, že nie som plnohodnotná žena. A je to tak. Je úplne jedno, či má žena dve prsia, jedno alebo ani jedno, pretože ženskosť nie je v tom, či tie prsia má, či má dlhé alebo krátke vlasy a XY vecí, ktoré ako ženskosť mnohokrát vidíme. Ženskosť je úplne niekde inde. Ak sa žena vnútorne cíti ženou, tak je to vidno aj navonok.“
Tento typ tumoru, ktorý mala Erika Mokrý sa lieči len chemoterapiou a ožiarmi. Posledný ožiar mala v januári 2018 a odvtedy chodí na pravidelné kontroly 2x do roka. Od budúceho roka prechádza na režim kontrol raz ročne. Erika verí, že je vyliečená a to aj napriek tomu, že pri onkologických pacientoch ide o opatrné vyjadrenia.
Život liečbou rakoviny nekončí
Ľudia sa často pýtajú, ako komunikovať s človekom, ktorému bola diagnostikovaná rakovina. Erika Mokrý tvrdí, že je to veľmi individuálne.
„Z mojich skúseností, najhoršia vec, ktorú môžete urobiť je, že začnete toho človeka ľutovať a zrútite sa pred ním. To on je ten, kto potrebuje podržať a nie ešte držať vás. Často práve pacient, ktorému je oznámená rakovina je oporou pre svojich blízkych a to je úplný paradox. Apelujem na to, prosím vás nerúťte sa. Postavte sa k tomu čelom a postupujte racionálne. Pýtajte sa ho, okej, čo bude nasledovať, máš už informácie? Ako ti viem pomôcť?“
Chcete vedieť viac o tom, ako sa rozprávať s človekom chorým na rakovinu? Prečítajte si náš článok, ktorý vznikol v spolupráci s Ligou proti rakovine.
Častou dilemou u ľudí sú darčeky pre pacientov s rakovinou. Aký darček dať onkologickému pacientovi k sviatku? Erika Mokrý vysvetľuje: „Ja stále hovorím, že človek sa rakovinou nezmenil, on je stále tým istým človekom, možno chce ísť do kina, keď sa cíti dobre, chce sa ísť prejsť, má chuť na čokoládu, stále je to ten istý človek., ktorého poznáte.“
Erika priznáva, že keď jej oznámili rakovinu, tak si myslela, že je to koniec. „Médiá nám ponúkajú tie najhoršie príbehy ľudí u ktorých liečba nebola úspešná a neukazujú nám tie svetlejšie prípady. Netreba si preto hneď myslieť, že keď je niekomu diagnostikovaná rakovina, tak musí zomrieť, to je dôležité si uvedomiť. Rakovina nám dáva možnosť zmeniť náš život, ale ona nás nezastaví, ak jej to my nedovolíme. Ak sa rozhodneme fungovať i keď s obmedzeniami, tak môžeme fungovať normálne.“
Erika je toho príkladom. Počas liečby chodila do práce aj medzi ľudí. Dokonca sa po druhej chemoterapii vydala.
OZ Tak trocha inak
Erika Mokrý po svojej skúsenosti s onkologickým ochorením založila občianske združenie Tak trocha inak, ktoré pomáha onkologickým pacientkam. Združenie vyrába turbany a šatky pre pacientky, ktoré následkom liečby prišli o vlasy. Tieto šatky distribuujú do vybraných slovenských nemocníc. Erika tiež napísala brožúru pod názvom Rakovina a jej liečba – všetko čo o nej potrebujete vedieť.
„Brožúra obsahuje odpovede na otázky, ktoré som potrebovala vedieť, keď mi diagnostikovali rakovinu. Takýto človek ako prvé sadne za počítač a začne hľadať informácie a to je to najhoršie, čo môže urobiť. V brožúre nájde všetky informácie, ktoré na začiatku liečby potrebuje. Je nesmierne dôležité aby sa nezameriaval na nepodstatné zbytočnosti, ktoré sú na internete a mnohokrát nie sú pravda.“
Erikiným srdcovým projektom je štartovací balíček pre „bezvlásky“, ktorý obsahuje brožúrku, turban a malý odkaz a darček priamo od Eriky. Takýto balíček si pacientky môžu zadarmo objednať na webe, alebo ho dostanú vo vybraných nemocniciach.
Prečítajte si viac na tému Zdravé prsia
Šťastný koniec
Pre Eriku Mokrý dopadol boj s rakovinou prsníka šťastne. Nepochybne to bolo aj vďaka skorej diagnostike, pravidelnej prevencii a pozitívnemu prístupu k životu. Manželom Mokrým sa minulý rok pred Vianocami narodilo bábätko, ktoré je ich malým Vianočným zázrakom. Vzhľadom na predchádzajúcu liečbu boli lekári skeptickí a Erike odporúčali umelé oplodnenie. To však nakoniec nebolo nutné.
Erika v súčasnosti pracuje. S rodinou žije na juhu Francúzska v Montpellier, kde materská a rodičovská dovolenka trvá podstatne kratšie ako u nás. 10 mesačný syn Elias je v jasličkách, no ako Erika hovorí, snažia sa tráviť čo najviac času spolu ako rodina.
„Čas je naozaj jediná komodita, ktorú si nedokážeme kúpiť. Každý jeden okamih, ktorý prežívame v našom živote je nesmierne dôležitý, nech je akýkoľvek, pretože nás smeruje niekam vpred.“
Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví:
Odoberajte nás na Facebooku 
