Cigarety a koronavírus: 10 vecí, ktoré by ste mali vedieť o fajčení

Covid-19 a fajčenie

Vďaka francúzskej štúdii, ktorá tvrdí, že nikotín zablokuje vstup vírusu SARS-CoV-2 do pľúcnych buniek, sa spustila nekontrolovaná vlna informácií o tom, že fajčenie nás môže ochrániť pred ťažkým priebehom ochorenia.

Je pravda, že nikotín sa viaže na receptor ACE2 rovnako ako koronavírus a že tento receptor predstavuje vstupnú bránu pre tento patologický mikroorganizmus, no má to háčik. Ako všetko, čo sa udeje na základe prvotnej hypotézy.

Štúdia bola realizovaná na 343 hospitalizovaných pacientoch s koronavírusom a ďalších 139 infikovaných ľuďoch v domácej liečbe s miernejšími príznakmi. Zistila, že bolo medzi nimi len 5 fajčiarov, hoci ich celkový podiel vo francúzskej populácii predstavuje 25 %. Ide však len o predpoklad, čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu, ktoré naviac musia rátať s istou mierou klamstva u ľudí, ktorí sa k zlozvyku odmietli priznať.

Je pravda, že ďalšia analýza na vzorke čínskych pacientov zatiaľ preukázala, že fajčenie nie je spojené s vyšším rizikom vážnejších komplikácií pri Covid-19, no to je nateraz všetko. O tom, či nikotín zohráva výraznejšiu rolu pri kontrole vstupu koronavírusu do organizmu, rozhodnú ďalšie štúdie, ktoré rátajú s jeho použitím formou nikotínových náplastí.

Pokusy prestať kvôli koronavírusu

Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že keď fajčíte jednu cigaretu denne, ste považovaný za fajčiara. Popravde, veľká skupina fajčiarov sa snaží prestať v snahe ozdraviť si pľúca v prípade, že by mali bojovať s ochorením Covid-19.

Podľa najnovšieho prieskumu publikovanom začiatkom mája sa len v Spojenom kráľovstve pokúsilo zbaviť tohto zlozvyku až 550-tisíc fajčiarov, zatiaľ čo 2,4 milióna fajčiarov znížilo počet vyfajčených cigariet.

Dym plný škodlivín

Cigareta však obsahuje oveľa viac než len nikotín a Svetová zdravotnícka organizácia naďalej trvá na tom, že fajčenie výrazne poškodzuje pľúca. V tabakovom dyme sa totiž nachádza okolo 4-tisíc chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, napríklad rádionuklidy či polónium-210. Zvyšné škodliviny sú v dechte, ktorým je zlepený cigaretový papier.

Menej kyslíka

Fajčenie sa premietne do krvi aj do dychu. A nehovoríme len o tom, že ho je cítiť. Fajčiar má zvýšenú hladinu oxidu uhoľnatého (CO). Jeho nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa viaže na krvné farbivo hemoglobín 200-krát ochotnejšie ako kyslík. Takže, čím viac fajčíte, o to menej máte okysličenú krv.

Nedostatočná hygiena

Fajčenie sa nedeje vo vákuu. Odhliadnuc od toho, že fajčiar vydychuje dym do okolia a spolu s ním aj svoje kvapôčky, čím chtiac-nechtiac ohrozuje svoje okolie, je tu aj zvýšené riziko pre samotného konzumenta cigariet. Pri fajčení je zvýšená možnosť prenosu vírusu do organizmu, keďže prsty a cigarety sú v kontakte s perami.

Záťaž pre organizmus

Pľúca by mali byť čisté, nezaťažené. No cigaretový dym ich doslova špiní a v týchto dôležitých štruktúrach zodpovedných za okysličovanie celého organizmu, sa vytvárajú zmeny.

Fajčiari môžu mať zníženú kapacitu pľúc, chronickú bronchitídu, oveľa vyššie riziko rakoviny pľúc či infarktu myokardu, čo by v prípade prepuknutia Covidu-19 naozaj neprispelo k lepšiemu priebehu ochorenia.

Slovenské deti skúšajú cigarety príliš skoro

Prvé pokusy fajčenia detí sú medzi 8. až 10. rokom života. Cigarety „skúšajú“ pri rôznych spoločenských, najmä rodinných príležitostiach. Ide o formu napodobňovania dospelých. Väčšinou fajčí aspoň jeden z rodičov.

Podľa prieskumu prieskum GYTS, ktorý vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia, fajčí na slovenských základných školách niečo viac ako 9 percent žiakov a na stredných školách je to niekde okolo 24 percent. Asi štvrtina nefajčiarov je náchylná začať fajčiť budúci rok. Medzi chlapcami a dievčatami neboli zistené rozdiely.

Viete, že mobilná aplikácia od VšZP vám pripomenie preventívne prehliadky vašich detí? Stiahnite si ju do svojho telefónu ešte dnes.

O 10 rokov kratšie

V porovnaní so zvyškom populácie žijú dlhoroční fajčiari približne o 10 rokov kratšie. Každé 4 sekundy zomrie vo svete tuhý fajčiar alebo osoba vystavená pasívnemu fajčeniu v domácnosti. Tabak totiž nepoškodzuje len pľúca, ale takmer každý orgán ľudského tela vrátane srdca, obličiek či ústnej dutiny.

Vyššie riziko cukrovky a tuberkulózy

Približne štvrtina svetovej populácie má latentnú, teda driemajúcu formu tuberkulózy. Fajčenie pritom zdvojnásobuje riziko, že sa prebudí a prepukne naplno. V ohrození nie sú len aktívni, ale aj pasívni fajčiari.

Naviac, ťažkí fajčiari sú náchylnejší na cukrovku 2. typu. Toto riziko sa zvyšuje počtom vyfajčených cigariet denne. Cukrovku pritom označujú vedci ako novodobú epidémiu západnej civilizácie, pričom táto choroba poškodzuje tkanivá a má negatívny vplyv na hojenie rán.

Dlhý proces

Nikdy nie je neskoro prestať fajčiť, i keď mnohé benefity si bude môcť človek vychutnať až neskôr.

Napríklad srdcový rytmus sa vráti do normálu už po 20 minútach od vyfajčenia cigarety, hladina CO v krvi zase po 24 hodinách. Riziko infarktu výrazne klesá od 2 týždňov do 3 mesiacov. Riziko cievnej mozgovej príhody na úrovni nefajčiara sa vyrovná za 5 až 15 rokov.

A na to, aby mal bývalý fajčiar polovičné riziko rakoviny pľúc oproti aktívnemu fajčiarovi musí prejsť 10 rokov. Dobrá správa je, že telo sa napokon uzdraví.